Prosto sme sa rozhodli a vyštartovali sme!
V piatok, 5.októbra 2018, plní očakávania, ovešaní spacákmi a riadne plnými batohmi sme pred našou ZŠ nastúpili do pristaveného „Jagelkovie“ autobusu. Dobrá nálada nenechala na seba dlho čakať, hneď od začiatku sme navzájom vtipkovali, zabávali sa, spievali si.
Pod Mariánskou horou sme vystúpili z autobusu, dobre a teplo sme sa zababušili a o 19.30h sme začali krok za krokom putovať na Mariánsku horu. Hlbokú tmu prežarovali iba naše horiace fakle a plamienky našich zažatých sviec. Zmysluplnosť prítomnej chvíle umocňovalo v nás hovorené slovo, v ktorom sme uvažovali nad jednotlivými zastaveniami pobožnosti Krížovej cesty. Nebolo vôbec jednoduché do tak strmého kopca kráčať a ísť. Silu nám dodávali úmysly jednotlivých zastavení, pre ktoré sme sa spoločne rozhodli, nuž a napokon, - veď sme mali navzájom jeden druhého: starší a silnejší ochotne a obetavo pomáhali mladším a tým, menej vládnym. Veruže, aj mňa potešila podaná malá rúčka a šušľavé, no veľmi povzbudivé slovo: „neboj sa, pani učiteľka, aj Ty to zvládneš, len vydrž a neprestávaj ísť stále ďalej, - dopredu... pozri tam hore, ja tam už vidím svetielka...
Hore na kopci, pred bazilikou nás so širokým úsmevom čakal náš kamarát, kňaz Tonko Horník, ktorého sme mohli oslovovať aj HAKY, - prezradil nám, že to je jeho skautské meno. Celá svätá omša bola o povzbudení a službe, - odminištrovali, odmodlili i odspievali sme si ju.
A potom, hurááááááá, späť do autobusu zahryznúť si opäť do niečoho chutného čo batoh dal. Nevedno ako, ale čoskoro sme sa odparkovali pred telecvičňou v neďalekých Harichovciach. Ste zvedaví, prečo sme tam išli??? Nuž vedzte! V telocvični sme nocovali a parťákmi nám boli naše spacáky a karimatky. Zdravo unavení sme ešte pred polnocou zaspali.
Nové ráno bolo nevšedné! Z kúta telocvične najprv tíško zaznievala pesnička: Dobré ráno svetlo mojich očí... a na jej konci, pre istotu, že sme už všetci prebudení, chrapľavo zakikiríkal dvojnohý „kohút“. Pecková bola i rozcvička, p. zástupkyňa Veronika a p. učiteľka Alenka nám nejako čudne: - raz napravo, raz naľavo, - raz hore, raz dole zabalené takmer celý čas v spacákoch precvičovali. Zobudené boli zrazu hlava, ramená, kolená i palce. Nechýbala spoločná ranná modlitba v komunitnom kruhu, nuž a po výdatných raňajkách sme pokračovali do Vysokých Tatier, kde bol naším cieľom turistický výstup na Hrebienok. Tá zábava a šantenie v nádhernej prírode, fúúú, to veru stálo za to!!! I tu sme si navzájom pomáhali a nik z nás veru nebol sám... Na Hrebienku nás čakal prekrásny výhľad, pred nami doširoka – doďaleka dedinky a mestá, za nami majestátne sa týčiace štíty hôr.
BOHU vďaka a chvála! – za to, že nám tak dobre bolo! Keď nastane vhodný čas, my nejaké nové miesto presnoriť pôjdeme zas. A Vy, čo ste neboli s nami, nesmúťte, nabudúce sa môžete pridať. Už teraz sú všetci, malí i veľkí odhodlanci, vítaní!
Mgr. Bea Stasová
