Takmer na konci pôstneho obdobia sme sa v našej škole „zastavili...“ Chodby našej školy sa na chvíľu zmenili na prostredie krížovej cesty, ktorú sme obetovali za celú našu školskú rodinu: - za žiakov, učiteľov, zamestnancov, rodičov i priateľov. V modlitbách sme však nezabudli ani na deti, ktoré vo svete trpia hladom, strachom či samotou.
Zamyslenia jednotlivých zastavení nám nastavili zrkadlo: - zamýšľali sme sa nad tým, ako často my sami „odsudzujeme“ druhých, ako sa niekedy škodoradostne smejeme z neúspechu iných alebo ako málo lásky, trpezlivosti, tolerancie preukazujeme... Priznávame: - dotkla sa nás odvaha Veroniky, pomoc Šimona, pokora Ježiša,...
Nech je tento spoločný čas modlitby pre nás povzbudením, aby sme do našich vzťahov prinášali viac pomoci, úcty, každodenne žitej lásky...
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami ..!