Z každej strany počuť, že písať súkromný list je už vraj riadne zastaralé, - vraj napísať chat, či sms v mobile/maili stačí...
Rozhodli sme sa, že my vyjdeme zo svojej komfortnej zóny a o napísanie súkromného listu sa predsalen pokúsime. Pani učiteľka nám našla kamarátov zo ZŠ v Pohronskej Polhore, ktorí boli ochotní písať si s nami listy.
Nuž, tak sme vyhrnuli rukávy a pustili sme sa na vyučovacích hodinách SJ do práce.
V úvode listu sme napísali oslovenie a predstavili sme sa, v jeho jadre sme písali o našich rodinách, o našej škole, o záľubách, atď... Nuž a v závere, pred podpisom, každý z nás napísal a vyjadril svojmu novému kamarátovi/kamarátke túžbu: "Teším sa, že napíšeš aj Ty mne..." ☺️
Napísali sme adresu na obálky, odniesli na poštu a odoslali...
Nuž, a potom sme čakali: deň - dva - tri, týždeň - dva, ...
Očakávaný deň "DÉ" naozaj prišiel. ☺️ Po zaklopaní na dvere našej triedy sa v nich objavila usmiata pani poštárka Veronika s riáááádnou kopou listov v rukách. Zvrieskli sme od radosti a vyštartovali sme k nej zo svojich lavíc..
Listy sme čítali so zatajeným dychom... a vychutnávali sme si čaro tej chvíle... 💕
V písaní listov pokračujeme, zapáčilo sa nám to, a veľmi! ☺️☺️☺️
A máme nádej, že iba pri písaní listov neostane a že sa s našimi novými kamarátmi z Pohronskej Polhory aj osobne tu, či tam stretneme. Vzájomne na tom pracujeme a veríme, že sa nám to podarí... 💕
Inšpirovali sme Vás?
Skúste to aj Vy! Písať perom na listový papier, čakať list (aj) v poštovej schránke, - to naozaj skrýva v sebe neopísateľné čaro... 💕💕💕