V stredu, 25. januára 2023 medzi našich ôsmakov na hodinách náboženstva zavítal príjemný mladík, dvadsaťjeden ročný František. Býva so svojimi rodičmi vo Veličnej, od narodenia je zdravotne znevýhodnený, narodil sa s diagnózou – Osteogenesis Imperfecta. Ide o zriedkavé celoživotné dedičné ochorenie, postihujúce spojivové tkanivá/väzivá, chrupky a kosti. Toto ochorenie charakterizuje znížená hustota kostného tkaniva, čo vedie k extrémnej krehkosti kostí, ktoré sú náchylné k častým zlomeninám, veľakrát aj bez vážnejšieho úrazu. František prišiel, aby nám porozprával o svojom žití. Naši ôsmaci, chlapci i dievčatá, sa Františka opýtali viacero otázok.
Nech sa páči, povzbuďte sa aj Vy tým, čo nám František odpovedal: 😊
- snažím sa žiť plnohodnotne, aj keď mám diagnózu, dá sa to... 😊
- nemám rád, keď ma ľudia ľutujú, nie je na to dôvod, som iný, mám viacero obmedzení, ale mnohé dokážem sám... 😊
- neusilujem sa o to, čo nedokážem, zameriavam sa na to, čo dokážem... 😊
- nie, nehnevám sa na Boha, že som „iný“. Prišiel som na to, že hnev, zatrpknutosť, ... sú brzdou, neposúvajú vpred... 😊
- áno, plakal som, ale nie je hanba plakať, hnevať sa, byť uzavretý, chcieť byť sám... usilujem sa, dať to čo najskôr zo seba von... to ma robí šťastným... 😊
- mám veľa záľub, napr.: futbal, - sledujem Manchester United, ďalej mám rád cvičenie v posilke, fičím na tik-tok,... 😊
- nie, už mi nevadí, že si nemôžem kopnúť do lopty, prijímam to, žijem s tým, čo môžem a čo mám... 😊
- jasné, že mám aj ja sny... a koľké sa mi už splnili.. napr. už 2x som bol na futbalovom zápase v Anglicku, v Manchestri, bol/i sme na dovolenke,... 😊
- aj vy sa nebojte mať sny.. je to perfektná motivácia.. príde čas... keď sme pripravení, aby sa nám splnili, splnia sa nám... 😊
- áno, mám veľa priateľov, spomedzi svojich spolužiakov, rodiny, ... nik z nich mi neubližoval, nevysmievali sa mi, vždy som vedel a viem, že ma majú radi a ja ich mám tiež rád .. 😊
- mojimi najbližšími priateľmi sú moji rodičia, mám aj staršiu sestru. Oni mi najviac v živote pomohli a stále mi pomáhajú. Moja mama chodila so mnou celý čas do bežnej školy, základnej i strednej, bola moja asistentka a pomáhala mi, vďaka tomu som nemusel chodiť do špeciálnej školy a veľmi veľa toho viem. 😊 Otec ma od mala vychováva chlapsky, vďaka nemu sa neľutujem, pracujem u neho, chodievame spolu do fitka,.. 😊
- moji rodičia to nemali a nemajú so mnou ľahké, ale vždy boli a sú voči mne pravdiví, otvorení, stále sú mi nápomocní. Keď prišli ťažkosti povedali: „... „karty“ sú rozdané... My sme dostali tieto „karty“... budeme hrať hru práve s týmito „kartami“... 😊
Hm.... a tak premýšľam... Ako je to so mnou? .. s tebou?... s nami, všetkými? Ako my rozumieme ťažkostiam, utrpeniam v našom živote..? ...hm...
Mgr. Bea Stasová